Figúrky vytiahnuté z kufríka je technika, ktorú používam pri výučbe kreatívneho písania už vyše desať rokov.
Technika vznikla tak, že som si pri výučbe literárno-dramatickej výchovy všimla záujem detí o neobyčajné, hlavne starožitné predmety, ktoré sme používali ako rekvizity v dramatických hrách. Často sme ich využívali aj ak zástupné rekvizity, napr. starožitné prázdne fľaštičky z voňaviek predstavovali zázračné liečivé nápoje či mastičky. Deťom som navrhla, aby si z kufra náhodne vybrali jeden predmet a o ňom rozpovedali nejaký krátky príbeh. Túto aktivitu si deti veľmi obľúbili, a tak som ju začala využívať aj pri kreatívnom písaní.
Pôvodne technika vyzerala tak, že som do starého kufra vložila rôzne starožitné spotrebné, ozdobné či spomienkové predmety (napr. starý budík, vázu, kľúč, prsteň, brošňu, figúrku) alebo iba časť z týchto predmetov (zaujímavé sú časti z rozobraného budíka). Žiaci si jeden z predmetov vybrali, poprezerali si ho, preskúmali a porozmýšľali, čo im daný predmet pripomína, na čo všetko by sa mohol použiť a následne tvorili o ňom príbeh. Dodatočne som im k už zvolenému predmetu pridala ďalšie dva, čo znamenalo, že aj tieto predmety zaradia do svojho príbehu alebo rozprávky.
Po čase som používala menší kufrík alebo starožitne pôsobiacu škatuľu, kde som vložila menšie figúrky a predmety. Všimla som si, že tieto malé veci, niekedy až miniatúrne, deti viac zaujali.
Tak som vytvárala ďalšie kufríky, ktoré už nepôsobili starožitne, ale boli to rôzne farebné škatule s novými plastovými figúrkami, napríklad z „Kinder“ vajíčok, rôzne plastové, drevené, látkové, kovové či porcelánové figúrky a predmety.
Starožitné predmety väčšinou adeptov inšpirovali k historickým, fantastickým, rozprávkovým alebo detektívnym príbehom, kým nové farebné figúrky zasa k príbehom zo súčasnosti, kde často nechýbal ani humor. Podľa toho väčšinou aj skladám kufríky.
Tiež môže byť zaujímavé poskladať kufrík súčasne aj zo starožitných aj nových predmetov. Je potom zaujímavé sledovať, na akom mieste a čase sa vyskytnú niektoré figúrky, v príbehu už ako postavy. Napríklad dinosaurus v nákupnom centre, starožitný medailón na hodine matematiky, dráčik v blízkosti panelákov, robot na zámku v 17. storočí a pod.
Či si pisateľ vyberie figúrky sám alebo mu ich vyberie učiteľ, je už na prístupe učiteľa v tej-ktorej situácii. Jeden z variantov vyzerá tak, že učiteľ kufrík položí na jedno miesto a každému pisateľovi z neho vyberie napr. tri figúrky, ktoré potom pisateľ spomenie vo svojom príbehu.
Keďže sa často stáva, že kufrík pisateľov zaujme a budú sa chcieť do neho pozrieť a aj prezrieť si figúrky, treba im to umožniť.
Takto vznikne ďalší variant tejto techniky: pisatelia si figúrky poobzerajú, a až potom si tri z nich vyberú na tvorbu textu (ak by chceli aj štyri-päť, alebo iba dve, dovolíme im to.) Pri použití viac figúrok v príbehu by určite vznikol problém, pretože je zložité všetky figúrky spomenúť a zároveň udržať dejovú osnovu.
Po dlhoročných skúsenostiach odporúčam ako optimálny počet použiť tri figúrky, prípadne počet figúrok prispôsobiť individuálne každému pisateľovi.
Najbežnejším variantom je, že deti si vyťahujú tri figúrky náhodne.
Ak by im počas tvorby príbehu niektorá figúrka nezodpovedala, môžu si ju vymeniť s inou.
Keď ide o samotné figúrky, treba adeptom pripomenúť, že v príbehu ich môžu spomenúť ako vec, ktorú predstavujú, ale môžu im prideliť aj iné vlastnosti a tiež ich môžu aj oživiť. Figúrka chlapca sa môže zmeniť v príbehu na postavu chlapca, ktorý žije na určitom mieste, v určitom čase. Takisto figúrku zvieratka možno oživiť, ale môže sa spomenúť aj ako postava človeka s charakteristikami konkrétneho zvieraťa, aj ako metafora či symbol a pod. Predmet ako prsteň, môže byť napr. kúzelný, ale môže sa aj pretransformovať do predmetu, ktorý iba tvarom pripomína prsteň (napr. koleso). Fľaštička od voňavky môže v príbehu predstavovať zázračný nápoj, sklenenú budovu či predmet z inej planéty…
Technika je vhodná pre všetky vekové kategórie a podnecuje k písaniu aj veľmi plachých, uzatvorených pisateľov, ktorí bežne nemajú nápady pri písaní. Takisto pomáha pisateľom, ktorí sa zaoberajú písaním, ale nevedia, kde a ako nájsť nápady pre svoju tvorbu.
Vhodná je pre žiakov základnej a strednej školy, pre študentov vysokých škôl, ale aj dospelých, ktorí sa profesionálne zaoberajú písaním, ale aj pre tých, ktorí sa tvorbe umeleckých textov nikdy nevenovali.
Technika stimuluje k písaniu a podporuje u pisateľa tvorivosť, fantáziu, flexibilitu, senzitivitu, toleranciu voči dvojznačnosti, ako aj jazykovo-literárne kompetencie.
Aleksandra Vranić